Každý z nás dennodenne vstupuje do interakcie s mnohými ľuďmi rôznymi formami. Môžeme povedať, že hneď zrána človeka zobudí hlas moderátora z rádia, komunikuje počúvaním, potom nadviaže rozhovor s rodinnými príslušníkmi alebo sám so sebou. Naša schopnosť komunikovať nám pomáha získať súhlas a pochopenie pre naše ciele a priania.
Čo rozumieme pod pojmom komunikácia? Je to obojstranný proces, vzájomná výmena myšlienok slovom, písmom alebo obrazom. Môžeme povedať, že je to most, spojenie medzi ľuďmi. Podľa používaných prostriedkov môžeme rozdeliť komunikáciu na:
Schopnosť efektívne komunikovať so spolužiakmi, kolegami, nadriadenými, zamestnancami, či rodičmi je nevyhnutá bez ohľadu na to, kde sa momentálne nachádzame. V súčasnom digitálnom veku musíme vedieť, ako efektívne prenášať a prijímať správy osobne, ako aj prostredníctvom telefónu (mobilu), e-mailu a sociálnych médií.
MYŠLIENKA obsah ktorý vysielač oznamuje prijímateľovi, má istý obsah a rôznu podobu (je to od jednoduchej správy až po komplikované literárne diela). Každá informácia sa odohráva v istej komunikačnej situácií.
Kódovanie systém znakov a jazykových prostriedkov, ale aj spôsob ich používania pri tvorbe a porozumení textu.
KOMUNIKÁTOR (vysielač) je to autor alebo odosielateľ informácie, ktorú si vyberá z reality, isté javy alebo faktory. Formuluje svoje názory postoje, prejavuje, city atď… čiže vytvára informáciu, ktorú chce odoslať inému účastníkovi komunikácie. Informáciu spracúva pomocou jazykových prostriedkov.
SPRÁVA (komunikát) – správa, text, jazykový prejav, nová informácia. Je základnou jednotkou jazykovej komunikácie, prenáša sa prostredníctvom KÓDU, čiže jazyka. Môže mať podobu súvislého textu alebo nesúvislého textu. Môže byť vecným textom (náučný, administratívny, publicistický), hovorovým textom alebo umeleckým textom.
Komunikačný kanál – prostredníctvom neho sa šíri informácia (prostredie)
RECIPIENT (prijímač) – je prijímateľ alebo adresát informácie, prijíma informáciu, dekóduje ju a spracúva vo svojom vedomí.
Dekódovanie – POCHOPENIE snaha informácii správne porozumieť. Autor môže použiť na dosiahnutie cieľa rôzne komunikačné postupy:
1. informačný (podáva informácie o stave vecí, ktoré sú obom účastníkom známe)
2. argumentačný – udáva argumenty v prospech alebo neprospech veci (dokazovať)
3. agitačný – chce prijímateľa pre niečo získať/presvedčiť
Kód – jazyk ako systém znakov a jazykových prostriedkov, ale aj spôsob ich používania pri tvorbe a porozumení textu.
Komunikačný šum – sťažuje prenos informácie alebo zapríčiňuje jej nesprávne pochopenie. Môže to byť nečitateľné písmo, zle vytlačený text, zlá výslovnosť, neznalosť pravopisu.
Pre inšpiráciu a viac informácií kliknúť na https://referaty.aktuality.sk/komunikacia-maturitna-tema/referat-30752, kde je to veľmi jednoducho ale zaujímavo bližšie rozpracovaná téma komunikácie alebo na https://altitudetvm.com/sk/komunikasi/1557-jenis-jenis-komunikasi-beserta-penjelasan-dan-contohnya-yuk-disimak.html
Ak hovoríme o komunikačných zručnostiach máme na myslí ucelený komplex schopnosti, ktoré nám umožňujú komunikovať, a ktoré nie sú prirodzenou súčasťou osobnostnej výbavy človeka. Komunikačné zručnosti nadobúdame a rozvíjame počas celého nášho života. Pomáhajú nám pri tom rozmanité aktívne formy nácvikov a tréningu.
Obrázok prevzatý z https://proschool.sk/2018/02/07/zakladom-efektivnej-komunikacie-je-myslenie/
K základným komunikačným zručnostiam patrí zrozumiteľnosť prejavu, overovanie efektu vysielaných správ, kladenie kontrolných otázok, alebo opakovanie správy, schopnosť klásť rôzne druhy otázok tak, aby vyžadovali využitie odlišných typov myslenia a myšlienkových procesov, orientácia na partnera, pozitívny prístup, aktívne počúvanie, efektívne načasovanie informácie, využite zapojenia neformálnych kanálov komunikácie, správne využívanie niektorých gest a symbolov na povzbudenie sympatií – takých, ktoré sú známe obom stranám, schopnosť diagnostikovať potreby, variovať situácie, spoznávať, kedy sa stráca záujem, byť pozorným a usilovať sa o empatiu a prosociálnosť, argumentovať…
