Tento postup môžeme rozšíriť o teóriu Roberta C. Cloningera (Cloninger CR. Temperament and Personality. Curr Opinion Neurobiol 1994b; 4:266-273), ktorý pre charakter stanovil tri dimenzie:
Tu je cieľom schopnosť jedinca riadiť svoje správanie tak, aby zodpovedalo cieľom a hodnotám, ktoré si zvolil. Túto dimenziu považuje za kľúčovú pre diferenciáciu medzi osobnostnou odlišnosťou a výraznou, ale „normálnou“ osobnosťou.
Tú Cloninger spája so schopnosťou stotožniť sa s druhými, prijať ich a súcitiť s nimi.
Pocit spolupatričnosti s miestom, kde tvorím. Často býva zanedbávaná, hoci je pre mnoho ľudí podstatnou.
Dobrý líder si dnes nemôže dovoliť nekomunikovať. Svoju komunikáciu musí vedieť zamerať takým spôsobom, aby mal vždy na mysli:
a) cieľ organizácie alebo oznámenia
b) či ostatní zdieľajú tento cieľ
c) či ostatní cítia, že líder je súčasťou miesta, že nevytvára atmosféru akéhosi „už sa teším, až odtiaľto odídem za lepším“.
Riadenie na všetkých úrovniach vyžaduje vyhľadávanie konkrétnych cieľov a spôsobov ich efektívneho riešenia. Vždy máte možnosť kombinovať množstvo faktorov, avšak absolútne najdôležitejší je ľudský faktor, ktorý má mimoriadne postavenie. Nie je ničím nahraditeľný a stojí v centre riešenia. Schopný človek či tím dokáže vykresať špičkový výsledok aj s obmedzenými možnosťami.
Priebežná typológia bez zaškatuľkovania vás vedie k schopnosti „vidieť do ľudí“. Pomáha vám optimalizovať pracovný tím a predkladať mu zodpovedajúce úlohy. V neposlednom rade vám tiež určuje spôsoby komunikačných štýlov a formy zadania a vedenia konkrétnych úloh.
Ak teda chceme pozmeniť správanie jedinca, napríklad zlepšovať jeho lídrovské schopnosti, môžeme na to ísť, pri určitom zjednodušení, tromi cestami
Podávať mu informácie o tom, čo, ako a prečo by mal robiť, aby dosiahol svoj vytúžený cieľ v súlade s cieľom organizácie. A ďalej predpokladať, že z toho všetkého časť uplatní vo svojom správaní. Tento princíp je v praxi najčastejší. Uskutočňuje sa prednáškami, školením, poradou, návodom a pod.
Prakticky rozoznávať nežiaduce a zdôrazňovať žiaduce správanie napríklad tréningom. Predpokladá sa, že sa „nové“ správanie čo najdlhšie udrží. Ovplyvňovanie zručností v sebe zahŕňa ovplyvňovanie znalostí. Tento princíp je v praxi využívaný menej, pretože je náročný na aktivitu pracovníkov aj schopnosti “trénera”. Vykonáva sa výcvikmi, nácvikmi, tréningami, a pod.
Prostredníctvom rozhovorov umožňovať zmeny toho, ako sa o veciach premýšľa. Predpokladá sa, že spôsob, akým, o veciach premýšľame, rozhoduje o tom, ako sa všeobecne správame. Ovplyvňovanie myslenia tak v sebe zahŕňa ovplyvňovanie zručností i znalostí.